Rozdiel medzi opatrovateľom, sociálnym pracovníkom a inštruktorom sociálnej rehabilitácie
V oblasti sociálnych služieb sa často stretávame s pojmami opatrovateľ, sociálny pracovník alebo inštruktor sociálnej rehabilitácie. Každý z týchto profesií má niečo spoločné a to pomoc človeku, ktorý je odkázaný na podporu, pomoc iných. Napriek tej spoločnej kompetencií ide o úplne rozdielne profesie, s odlišnými kompetenciami, kvalifikačnými predpokladmi a pracovnou náplňou. Každá z nich však zohráva veľmi významnú úlohu v systéme sociálnej starostlivosti.
Opatrovateľ je pracovník, ktorý poskytuje najmä praktickú a každodennú pomoc osobe odkázanej na starostlivosť hlavne oblasti sebaobslužných úkonoch, starostlivosti o svoju domácnosť alebo v sociálnych aktivitách, pomáha klientovi pri bežných denných činnostiach, ktoré už nedokáže zvládnuť samostatne. Náplňou práce opatrovateľa je hlavne pomoci pri hygiene, obliekaní, stravovaní, polohovaní, presune, podávaní jedla alebo pri udržiavaní čistoty domácnosti. Veľmi dôležitou súčasťou práce opatrovateľa je aj psychická podpora klienta a individuálny ľudský prístup. Na výkon funkcie opatrovateľa sa vyžaduje absolvovanie akreditovaného opatrovateľského kurzu v minimálne 220 hod. rozsahu alebo stredoškolské odborné vzdelanie so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Sociálny pracovník má výrazne širšie kompetencie a jeho práca je odbornejšie zameraná na riešenie sociálnej situácie klienta. Nepracuje iba s dôsledkami problémov, ale snaží sa hľadať ich príčiny a možnosti riešenia. Sociálny pracovník pomáha klientom orientovať sa v sociálnom systéme, vybavovať sociálne dávky, komunikovať s úradmi, riešiť rodinné problémy, bývanie, zadlženosť, zanedbávanie starostlivosti alebo sociálne vylúčenie. Základom jeho práce je sociálne poradenstvo, individuálne plánovanie, koordinácia pomoci. Je súčasťou multidisciplinárneho tímu v rámci ktorého úzko spolupracuje s klientovou rodinou, s jeho lekármi, psychológmi, školami, štátnymi inštitúciami, poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti, poskytovateľmi sociálnych služieb. Jeho úlohou je pomôcť klientovi zlepšiť kvalitu života a podporiť jeho sociálne začlenenie. Na výkon profesie sociálneho pracovníka je potrebné vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca. Ide o regulovanú profesiu, ktorá vyžaduje odborné vedomosti z oblasti sociálnej práce, psychológie, práva, sociálnej politiky a komunikácie.
Inštruktor sociálnej rehabilitácie je profesia zameraná predovšetkým na podporu samostatnosti a rozvoj schopností klienta, vedie klientov k rozvíjaniu pracovných, sociálnych a sebaobslužných zručností. Môže klienta učiť hospodáriť s peniazmi, pripravovať jednoduché jedlá, orientovať sa v doprave, komunikovať s okolím alebo zvládať bežné denné situácie. Súčasťou práce bývajú aj nácviky pracovných činností, tréning pamäti, rozvoj motoriky či podpora sociálnych kontaktov. . Pracuje najmä s osobami so zdravotným postihnutím, mentálnym znevýhodnením, psychickými ochoreniami alebo s ľuďmi, ktorí stratili určitú mieru samostatnosti. Jeho cieľom nie je klienta obsluhovať, ale naučiť ho čo najviac činností zvládať samostatne. Na výkon profesie je potrebné ukončené úplné stredoškolské vzdelanie (maturita) a absolvovanie akreditovaného kurzu Inštruktor sociálnej rehabilitácie v minimálne 150 hod. rozsahu.
Aj keď sa tieto profesie navzájom dopĺňajú, ich úlohy sú rozdielne. Opatrovateľ zabezpečuje každodennú praktickú starostlivosť, sociálny pracovník rieši sociálnu situáciu a odbornú pomoc klientovi a inštruktor sociálnej rehabilitácie rozvíja samostatnosť a schopnosti človeka. V praxi často spolupracujú ako súčasť multidisciplinárneho tímu, aby klient dostal komplexnú a kvalitnú pomoc.